"Čo chceš?" namrzene sa spýtal Dean. "Čo si hovoril?" Jessica si čupla k Samovi a dávala mu ruky preč z tváre. "Démon....on...ja som ho videl....teda, vlastne už viem koho posadol a mám pocit, že príde k nám!" povedal Sam a zahľadel sa Jessice do tváre. Videl tam len zmes strachu a neistoty. Dean to už nevydržal, vstal z kresla a začal sa prechádzať sem a tam. Všetci tuho premýšľali a neprišli na nič. Pomaly sa zotmelo. "Nemali by sme odísť preč, skôr, než príde?" jemne skúsila Jessica. "To nám nepomôže, nájde si nás tak- či tak," povedal Dean. Sam stál pri okne a díval sa na ľudoprázdnu cestu. Otočil sa a povedal: "Nech sa deje čokoľvek, raz sa s ním musíme stretnúť." "Ale nemáme colt," povedal Dean: "a mámte tu dievča, ktoré nemá nič spoločné s našou vecou." "No dovoľ," povedala: "chcem vám pomôcť! Prečo iné by som tu asi zostávala?" "Tak to naozaj neviem, ale jednoducho nechcem, aby si tu bola. Pochop, môže sa ti hocičo stať!" oponoval Dean. Jessicina tvár sa zvraštila od hnevu. Vo vzduchu bolo cítiť blížiaci sa výbuch. "Ona nesmie odísť," povedal Sam. "A to prečo prosím ťa?" uštipačne otočil Dean hlavu na brata. "V mojej vidine niekto zaklopal na dvere a v presvedčení, že to je otec, šla k dverám Jessica a otvorila ich. Potom ju ten démon strelil do brucha," povedal pokojne Sam. Jessica si namrzene sadla na stoličku: "Fajn, aspoň viem, s akou diagnózou pôjdem k lekárovi najbližšie." Dean si sadol tiež. Znamenalo to hodiny neistoty medzi štyrmi múrmi. Tma bola už hmatateľná. Zo strachu pred nečakane- čakanou návštevou si ani nezasvietili a sedeli v tmavej izbe. Ani sa nerozprávali, len ticho čakali a vnímali ako ten ďalší dýcha. Boli to nekonečné okamihy. Noc sa pohla k svitaniu. Atmosféra bola nabitá očakávaním. Sam sa hral s telefónom, Dean sa škrabal vo vlasoch a Jessica sa vybrala na toaletu. Po návrate videla, ako Dean stojí pri okne a díva sa von. "Čo sa deje?" spýtala sa a prikročila k nemu. "Vonku pristálo nejaké auto," povedal Dean. Sam zdvihol hlavu od mobilu a venoval pozornosť tomu, čo sa dialo. "Čo myslíš, je to on?" Jessica sa pritisla k Deanovi, aby lepšie videla na cestu. "Neviem, ale je to možné," povedal Dean, odišiel od okna k taške so zbraňami a vybral odtiaľ pušku, do ktorej vkladal železné náboje. "Ale čo blázniš, náboje ti nepomôžu," povedala Jessica. "A čo mám podľa teba robiť?" Dean praskol pušku naspäť do tašky: "vôbec to nie je ľahké, dať pozor na teba, Sama a moju vlastnú kožu a pri tom stále v napätí čakať, že kedy sa zjaví otec. A to ani nehovorím o tom démonovi, ktorého máme zjavne za pätami." Jessica si dala ruky vbok: "Už mám toho naozaj dosť. Odchádzam. Už ma nebaví počúvať, ako ma chceš stále vyhadzovať, odídem aj sama!" "Nie, Jessica, nerob to!" zvolal Sam. Podišiel k oknu a vykukol. "Je to auto ešte tam?" spýtala sa. "Nie, už nie," povedal Sam: "ale to neznamená, že teraz odídeš. Nepustím ťa." "Je mi to ľúto Sam," povedala a vzala si z rohu svoj batoh. Dean stál pri taške s puškami a nemo si vymieňal náboje. Jessica prešla k dverám, pozrela sa cez kukátko na chodbu. Nikoho nevidela, no predsa si ešte pritisla ucho k dverám. Nič nepočula a tak letmo kývla Samovi hlavou a otvorila dvere.

Pomaly roztvorila viečka. Začula pípanie stroja a pocítila niečiu ruku vo svojej. "Dobré ráno kráska," povedal Dean jemne. Jessica sa letmo usmiala. Chcela sa pohnúť, ale jej telo zareagovalo prívalom bolesti. "Nesmieš sa tak prudko hýbať," Dean natiahol ruku a uhladil jej nezbednú kučeru. Až potom si všimla, že ma okolo oka monokel a natrhnutú peru. "Dean, čo sa ti stalo? A kde je Sam? Prečo som vlastne tu?" opýtala sa Jessica.

Pri vchodových dverách ležala kučeravá bruneta v kaluži krvi. Tvár mala červenú od farby vlastných útrob a chvela sa. Vo dverách stála tá istá dáma, ktorú pred pár hodinami bratia navštívili a sťažovala sa, že to dieťa bolo čudné.... "Ty sviňa, za to zaplatíš!" skríkol Dean a nabil zbraň. Stará pani mávla rukou a zbraň mu vyletela z rúk. Sam sa len bezmocne prizeral. Druhým mávnutím ich pritisol k stene. "Opakuješ starý scenár ako vidím," Dean sa aj tak nevzdal uštipačného tónu. Pani sa k nemu pohla. "Nechci ma vyprovokovať Winchester. Vôbec by som o vás nezakopol, keby ste mi tak krkolomne neliezli do kapusty," odpovedala pani v mužskom rode. "O čo ti vlastne ide?" spýtal sa Sam. "Milý Sam, mám pre teba veľké plány. Ale v poslednej dobe mám pocit, že tento tu ťa od nich odpratáva. Tak som si pomyslel, že by som ho mohol odstrániť," prešla prstom Deanovi po krku. Sam sa divo mykol. Už mu bolo jasné, že toto celé bola len jedna veľká hra. Hra na lov Deana. "Čo keby sme začali takým vašim typickým spôsobom?" zastavila sa pred Deanom a jednu mu päsťou vrazila rovno do oka. Ďalšia päsť smerovala do brucha, ďalšia do úst... Deanovi pomaly mizol úsmev z tváre. Nasledujúce udalosti sa odohrali veľmi rýchlo. Démon prešiel na svoje klasické vlastnosti a začal Deana po stene dvíhať na strop. Sam na veľmi nahneval a ani doteraz nevie ako to spravil. Jednoducho sa odpútal od steny, vzniesol všetky veci v izbe a hodil do panej postele, stoličky, stoly, proste všetko. Dean spadol zo stropu. Sam si ho podoprel pod pazuchou a vzal Jessicu cez rameno. Jej krv mu stekala po bunde, ale bolo mu to jedno. Chcel ich čím skôr zachrániť. Posadil ich do auta a bežal pre veci naspäť do izby. Keď odchádzal, počul hlas, ktorý mu hovoril: "Predo mnou neujdeš Sam. Patríš mne!" Ako posledné videl čierny pruh, ktorý vchádzal spod nábytku. Potom zavrel dvere a bežal zachrániť tých dvoch.

Dean neznášal rozlúčky. Najradšej by proste len odišiel bez toho, aby sa jej pozrel do očí. Jessica si potriasla rukou so Samom a ten sa odobral do auta. Bol nezvykle zamlknutý a zadumaný. "Ehm..." povedal Dean: "tak sa teda maj." "Áno, aj ty sa maj. A daj pozor na Sama," povedala Jessica. Dean sa otočil na odchod a vybral sa k autu. "Hej, Dean!" zavolala za ním. Dean sa otočil a uvidel, ako Jessica zviera v dlani stodolárovku. Usmial sa a podišiel k nej. Chytil jej päsť, naklonil sa k nej a zašepkal: "nechcem ich. Ulož ich na účet nášho budúceho dieťaťa pehaňa."